Pestovateľská sezóna 2019

Pestovateľská sezóna 2019

Ako začať? Asi návratom do sezóny 2018, lebo základ sezóny sa vždy vytvára v predošlej sezóne.

No a to bola katastrofa. Pozemok na ktorom som sadil bol natoľko zamorený drôtovcami že zo sadby brutu (odhadom cca 3000kusov) som na jeseň vykopal 4 hľuzy. Takže obmena hľúz odrôd sa nekonala, rozmnoženie noviniek z ktorých som sadil 1-5 hľúz sa nekonalo (vždy ošemetná vec, lebo pri takých malých množstvách je dosť dobrá šanca o odrodu prísť) a sadba semenáčov dostala na frak tak isto. Prišiel som približne o 60 percent šľachtenia. Veľké hľuzy odrôd neboli ušetrené tiež a odstraňovanie napadnutých rastlín ktoré väčšinou začali hniť ma sprevádzalo celou sezónou

Preto kvalita hľúz na konci sezóny 2018 bola veľmi diskutabilná a očakával som že sa to čiastočne premietne aj do sezóny 2019.

Sadil som znovu na novej ploche, neznámej a preto rizikovej. Navyše bola čerstvo na jeseň vyhnojená, čo som nedokázal ovplyvniť a všetci pestovatelia vedia že to znamená zvýšený výskyt fuzárie a iných hubových ochorení. Neúspech som si ale nechcel pripustiť! Ako by som aj mohol?

Dostal som plochu obdĺžnikového tvaru cca 4,5 m širokú a pre obmedzený priestor som okrem oddelenia brutových záhončekov nerobil oddeľovacie chodníky medzi riadkami a boli teda prístupne len z krajov, s nutnosťou behania medzi riadkami.

Sadiť som začal 15. apríla brutom, následný deň semenáčmi a do 20. apríla som zasadil väčšinu sadby. Brut som v malých počtoch sadil zo 136 cv., 6 riadkov semenáčov aj s brutom pokiaľ som mal a 15 radov odrôd. Neskôr 4. a 9. mája som dosadil ešte 5,5 radu odrôd. Následne zostávalo len čakať.

Sezóna od začiatku trpela nedostatkom vlahy. Voda a jej deficit bude skloňovaný celým hodnotením. Sucho sa prenieslo už zo sezóny 2018. V neskorú jeseň síce boli nejaké intenzívne dažde, lenže to akurát tak odtieklo preč a na nižších miestach hrozili povodne. Zima bola zasa žalostne slabá, hlavne čo sa týka snehových zrážok. A tie sú podstatné pre dopĺňanie podzemných zásob vody. Až do konca januára padli akurát tak poprašky do 2-3 cm a aj tie vydržali veľmi krátko. Takže medzi tým sme si „užívali“ holomrazy. Na konci januára prekvapivo nasnežilo nejakých 25 cm snehu, čo bolo s prihliadnutím na posledné zimy veľmi slušné! Lenže už 17. februára bol nenávratne preč! A to je veľmi zavčasu. Do sadenia v polovici apríla nebolo po vlahe ani stopy.

Jediné slušné zrážky tejto sezóny boli v máji. A aj tie boli v porovnaní s inými oblasťami u nás hlboko pod priemerom. Zatiaľ čo Teo Zachar nemohol takmer mesiac pokračovať v sadbe, u nás trvalo premočenie pôdy maximálne 2 dni a potom som už normálne mohol pracovať na záhone. Ale v tom momente som ešte nemohol tušiť že jún, júl, august a polovica septembra budú prakticky bez vody! Zarážajúce na tom všetkom je to, že rok vrámci slovenska vôbec nebol na väčšine územia taký zlý a zrážky sa v lete objavovali relatívne pravidelne. Lenže nie všade! U nás za Prievidzou akoby to bolo zakliate! Pršalo okolo, ale nad nami sa vždy vytvorila trhlina v oblakoch a nepršalo. To že si to nevymýšľam, potvrdzuje aj stiahnutá tabuľka zo Slovenského hydrometeorologického ústavu kde je jasne vidieť že náš región patril k extrémne zasiahnutým a odhady strát na poľnohospodárskych porastoch sa odhadovali na 40 percent a viac! Sady neboli na tom lepšie.

Ale aby som sa vrátil ku gladiolom. Keďže hľuzy boli prebudené naklíčené snažili sa rásť a 11. mája bola 1/3 porastu vonku. Horšie to bolo s brutom, ten si dával na čas. Stav k 25. máju je na foto. Porast bol pekne rovnomerne vyrastený a všetko sa zdalo OK.

   Keďže v máji boli nejaké zrážky stav na začiatku Júna bol vcelku nádejný. Porast som prihnojil granulovaným hnojivom typu NPK(Hoštickým) s pridaným „guánom“. A v júni som ešte 2X pridal Kristalon do zálievky. Tu sa opäť dostávam k vode. V júni už bolo treba zalievať, nakoľko májové zrážky boli minulosťou. Polievanie čerpadlom a hadicou z potoka ale nikdy dážď nedokáže nahradiť. Voda vsiakne tak možno do hĺbky 6-7 cm a zbytok už má tendenciu odtekať, nakoľko je pozemok v miernom svahu. Obvyklá akcelerácia síce nastala, ale porast bol nižší a dával tušiť že tento rok to veru žiadna sláva nebude! Nakoniec sa na konci júna objavili prvé klasy a už tie boli kratšie ako obvykle, ale malo to byť ešte horšie. Začali sa objavovať aj prvé rastliny poškodené drôtovcami ktoré zasychali a bolo treba zakaždým za igelitku vykopať. Žiaľ prišiel som opäť aj o nejaké semenáče.

Takže k 1. júlu som mal aj prvé kvety. Sezónu začala odroda Smitelle ktorú som mal prvý rok od Peťa Šmídu. Sekundovala jej Paní Milena a dva-tri dni neskôr nastúpili aj Romanka a Petra. Siedmeho júla mi vykvitol prvý semenáč 18/02, ten ale vyraďujem nakoľko má vždy rozhodený nákvet.

K 12. júlu už kvitli aj Macarena, 3 Mimránkové semenáče, Klasika a Gloria od Rýpara, Naslepumaina Šokolade, Rise and Shine, Youth Dew, prvý klas Simerský Žlťák a zo semenáčov 18/01, 18/04,18/25 a slabomodrý 17/03.

Kvalita klasov však bola mizerná a začínalo mi byť jasné že tento rok žiadny Grand Schampion nebude. Vlastne bol celkom problém niečo ako tak schopné na prvú výstavu do Rajeckých Teplíc doniesť. Nakoľko bola sezóna dosť zvláštna u väčšiny pestovateľov a pred výstavou sme si navzájom zatelefonovali bolo jasné že kvetov bude málo a kvalita výrazne nižšia. Aby som niečo doniesol na stôl, musel som vziať aj viaceré semenáče ktoré by inak na stôl nešli. Nemali parametre, ale návštevníkov zjavne oslovili farbami, nakoľko som robil vyhodnotenie návštevníckej ankety a až na jeden, všetky moje semenáče sa objavili na lístkoch, niektoré mali aj viac hlasov.

Keďže konkurencia bola výrazne oslabená a aj Teo ako klasický kráľ prvých výstav mal túto sezónu kvety pod psa, nakoniec som získal cenu za kategóriu 200 s odrodou Atol a za kategóriu exot s odrodou Elegant. Ešte som mal najlepší klas v semenáčoch s BBM-33 Mimránek, ktorý on vyradil, ale tam sa cenu rozhodli udeľovať šľachtiteľovi a nie pestovateľovi . Okrem toho mi dali 3. miesto za semenáč 19/11 hoci nemal parametre, nakoľko kvitol zo semennej hľúzky.

Ďalšia výstava tento rok bola v Bytči a to už na začiatku mesiaca August. Sucho medzičasom pokročilo a hoci som bol v plnom nákvete klasy boli tak mizerné že som tam ani nechcel ísť!

Nakoniec ma Teo ukecal a povedal som si že keď nič iné, pomôžem s výstavou a stretnem sa s ľuďmi „od fachu“. Nakoľko po nejakej prestávke prišiel aj P. Šmída, nakoniec som šiel. Moja expozícia (ak sa tak dá nazvať) dávala na javo že nemá šancu bojovať o čokoľvek v hodnotení a preto som dostal za úlohu spraviť spolu s P. Mimránkom vyhodnotenie. Čo možno stojí za spomenutie z mojích gladiolov je asi semenáč 19/45 tmavý zamatový modrák. Síce opäť bez výstavných parametrov ale farba úchvatná. Klasov bolo na výstave veľa a dominoval P. Šmída, Mikulášek a Lelek.

V priebehu Augusta potok takmer vyschol a polievanie skončilo. Koniec! Volali ma do Žirovníc ale ja som už fakt nemal čo vziať na výstavný stôl. Klásky ktoré mi kvitli z veľkých hľúz, boli miestami slabšie ako tie čo sa tlačili v brute. Nákvet nebol žiadny, kvety predčasne odkvitali a v podstate som sa venoval semenáčom a klasy z porastu som len narýchlo oblámal pred odchodom .

Zlyhali takmer všetky odrody, neskorá sadba ktorá nezachytila poriadne ani májové zrážky bola nepoužiteľná a neviem či ešte nejakú neskorú sadbu budem vôbec robiť! Možno len z titulu že nestihnem všetko zasadiť skôr. Veľmi ťažko sa dali v týchto podmienkach posudzovať aj semenáče keď inak spoľahlivé a obľúbené odrody nedávali dôstojné klasy a nákvet. Preto som bol veľmi opatrný a radšej som očísloval viac semenáčov a nechal rozhodnutie na ďalšiu sezónu.

Pohľad na záhon 10. augusta. Klasy majú 14- 17 pukov a nákvet väčšinou len 5 kvetov.

V septembri okrem Ivory Queen (aj tá bola slabšia ako obvykle) už toho kvitlo minimum a chodil som na záhon hlavne kvôli semenáčom. Sucho bolo také že od júla nerástla ani burina a plieť nebolo treba! Polievať sa nedalo. Porast brutu ktorý v normálnych rokoch takmer dobehol porast hľúz, výrazne zaostával a dávalo to tušiť že to tento rok nebude žiadna sláva. I keď v porovnaní z rokom 2018 keď som zasadil odhadom dvojnásobok brutu a vykopal 4 kusy, sa dala situácia označiť za úspech....

Na prelome mesiacov september/ október padli nejaké zrážky a zostávalo mi len dúfať že to stačilo na rast a vyzretie nových hľúz. Keďže som priebežne od konca septembra zachraňoval niektoré semenáče žltnúce kvôli vyčíňajúcim drôtovcom, vedel som že hľuzy budú rôzne, od pekných veľkých po malé v závislosti od odrody či genetiky semenáča. V polovici októbra som nárazovo behom pár dní vykopal celú sadbu a následne všetko namoril. Nakoľko je časť hľúz poškodená požerom drôtovcami a bekteriózou, očakávam že pri jarnom čistení ešte časť hľúz vyhodím. Brutu bolo menej a miestami bol aj dosť drobný, takže niektoré odrody budú slabšie z brutu aj o rok! Nedostatok brutu je ošemetný hlavne pri semenáčoch. Budúca sezóna ukáže ako to s nimi dopadne.

Na záver:

Dostatok vlahy po posledných 2 sezónach je limitujúcim faktorom v pestovaní gladiolov. Je možné že sa budem musieť vzdať výstavnej činnosti a sústredím sa len na šľachtenie a pestovanie pre osobnú radosť. Počasie nedokážem ovplyvniť a pokiaľ niekto tvrdí že sú to len výhovorky, tak ešte poriadne nezažil dôsledky klimatických zmien.